Meditácia - cesta ku zdraviu

Je naozaj meditácia liekom k uzdraveniu tela aj duše? Poďme nájsť odpoveď.

 

„Meditácia nie je spôsob, ako stíšiť svoju myseľ. Je to spôsob, ako vstúpiť do ticha, ktoré v mysli je a je pochované pod 50.000 myšlienkami, ktoré si človek myslí každý deň.“

Deepak Chopra

Význam slova alebo čo je meditácia

  • Rozjímanie, uvažovanie, premýšľanie

Slovo meditácia pochádza z latinského ˝meditatum˝, čo v preklade znamená premýšľať.

Charakterizuje sa tiež ako prax, ktorá pomáha mlčaniu mysle.

Pod pojmom meditácia sa rozumie všetko, čo vedie k zvýšeniu koncentrácie – sústredenia.

Je tréningom a súčasným odpočinkom mysle.

Meditáciou sa dostávame do hladiny Alfa – odpočinkový stav mozgu.

 

Meditácia v hľadáčiku histórie

Minulosť meditácie siaha do starovekej Indie. Tá je známa svojimi meditačnými technikami. Neskôr sa ďalšie formy meditácie rozvinuli v Číne a Japonsku.

Meditácia získala osobitný rozvoj v indickej joge a budhizme.

V Spojených štátoch v 60., 70. a  90. rokoch výrazne podporilo popularitu meditácie hnutie hippies. Títo považovali meditáciu za jeden z hlavných prostriedkov na dosiahnutie harmónie so sebou samým a ostatnými. Od tohto času sa meditácia stala rozšírenou vo vyspelých západných krajinách.

Meditácia a koncentrácia sú cestou k životu vyrovnanosti.

Baba Ram Dass

 

Meditácia v súčasnosti a jej cieľ

Meditovanie a meditatívne metódy sú široko používané v modernej psychoterapii. V súčasnosti záujem o meditačné techniky a relaxáciu neustále stúpa.

Cieľom meditácie je dosiahnuť určitý stav vedomia, ktorý sa odlišuje od stavu bdenia, v ktorom trávime veľkú časť dňa. Pri meditácií dochádza k zlepšeniu schopnosti koncentrovať sa a neodbiehať tak mysľou od minulosti či budúcnosti.

Laicky povedané: Človek sa učí vypnúť vlastné myšlienky, eliminovať stres a načerpať energiu z momentálneho okamihu – z prítomnosti.

˝Vašim cieľom nie je bojovať s mysľou, ale byť svedkami mysle.˝

Svámí Muktananda

 

Čo hovoria vedecké štúdie

Meditácia už nie je len pre budhistických mníchov. Na túto tému je už veľa vedeckých štúdií. Tie poukazujú hlavne na to, čo sa deje počas meditácie v ľudskom mozgu. Najviac o tomto stave píše klinická psychologička Shauna Shapiro, ktorá sa roky venuje aj Mindfulness meditáciám. Poukazuje na výskum a jeho výsledky.

Ako hovorí:  Keď sme šťastní, natešení, vitálni, čulí, viac používame ľavú časť prefrontálneho kortexu. Keď sa cítime depresívne, máme úzkosti vidíme omnoho väčšiu aktivitu pravej časti prefrontálneho kortexu, čo  je tá mladšia časť mozgu.“

 

Keď sa robila štúdia na meditujúcich, zapojili do nej tibetského lámu a  zistili,  že pomer ľavej k pravej časti bol omnoho vyšší než u ostatných 175 účastníkov, ktorých pozvali do laboratória.

Tisícky vedeckých štúdií, ktoré boli vykonávané potvrdili to, čo ľudia v starovekej Indii už dávno vedeli.  Meditácia je holistický prístup k šťastnému telu a mysli. Meditácia, ako špecifický druh relaxácie prináša pozitívne účinky na psychickú, ale i fyzickú silu človeka, znižuje úroveň úzkosti, pomáha sústrediť sa a ponúka podobné výhody ako spánok. Počas určitého časového obdobia dokáže meditácia regulovať srdcovú frekvenciu i krvný tlak. 

Zistilo sa, že ľudia, ktorí pravidelne roky meditujú, vytvorili hrubšiu vrstvu buniek v mozgovej kôre mozgu. Neurológovia zistili, že mozgová kôra vyvinula viac väzieb medzi neurónmi ako tie, ktoré sa vykonávajú v mozgu ľudí, ktorí meditovali o svojom živote a že čím dlhšie praktizovali túto činnosť, tým väčšia je ich veľkosť. 

Meditácia, podľa neurovedcov, je mechanizmus, ktorý by mohol generovať výmenu informácií medzi bunkami, ktoré ich predtým nemali, a že sa fyzicky prejavuje v zhrubnutí mozgovej kôry (kortexe) a záhyboch, ktoré sa tvoria v tomto orgáne.

Oblasti, v ktorých sa vytvorilo viac neurónov, súvisia s mentálnymi funkciami mozgu: myslenie, pamäť, úsudok a rozhodnutie.

Veda sa bezpochyby približuje k čoraz väčšiemu rozloženiu záhad okolo praxe meditácie.

Ak myseľ zaspí, prebuďte ju. Ak potom začne blúdiť, stíšte to. Ak dosiahnete stav, v ktorom nie je spánok ani pohyb mysle, zostaňte stále v tomto prirodzenom (skutočnom) stave. 

 Ramana Maharši

 

Význam, účinky meditácie a jej benefity

Meditačné techniky nás učia udržať pocit spokojnosti a vyrovnanosti. Pomáhajú nám pri nedostatku fyzickej či psychickej energie. Vďaka meditácii je možné pocítiť kvalitnejší spánok v zmysle rýchlejšieho zaspávania a neprerušeného spánku.

Meditácia posilňuje schopnosť kreativity a vznik improvizovaného toku myšlienok.

Správna meditačná technika dokáže posilniť schopnosť ovládať vlastné emócie, zvládanie stresových situácií a zlepšenie sociálnej interakcie s okolím, resp. zvládanie ťažších situácií v bežnom živote s pokojnejšou mysľou.

Meditatívne metódy sú široko používané v modernej psychoterapii. Verí sa, že meditácia podporuje relaxáciu, úľavu od stresu, očistenie mysle od zbytočných myšlienok a zážitkov, získanie duševného pokoja a vnútornej harmónie. 

 

Účinky:

  • Spomalenie dychu
  • Spomalenie tepu a srdcovej činnosti
  • Zníženie krvného tlaku
  • Produkcia dopamínu a tým zlepšenie nálady
  • Zlepšenie spánku
  • Zvýšená imunita
  • Zvýšená kreativita
  • Lepšie zvládanie bolesti (skúmané na ľuďoch s chronickými bolesťami)
  • Zlepšenie kognitívnych schopností – koncentrácia, schopnosť sa učiť, riešiť problémy
  • Trpezlivosť
  • Empatia

Meditácia prináša myseľ domov. 

Sogyal Rinpočhe

Zdroj: Meditácia - všetko, čo by ste o nej mali vedieť (jogazdravo.sk) 

 

Meditácia a relax

 Motto cvičiteľov jogy: ˝Meditujte a relaxujte

Odpoveďou je spomalenie starnutia buniek a produkcia endorfínov – hormónov šťastia.

Vďaka meditácií máme oveľa lepšiu náladu, vytráca sa depresia a mrzutosť.

 

Základy meditácie a techniky

Meditačný stav úzko súvisí s uvoľnením pohybového aparátu, zvýšením

prekrvenia, pokojným pulzom a hlbokým dýchaním. Dochádza k poklesu aktivity sympatikového nervového systému.

Naopak prevažuje parasympatikus, ktorý upokojuje činnosť centrálneho nervového systému. Jedná sa o stav, ktorý je presným opakom stresovej aktivácie. Dochádza v ňom k harmonizácii organizmu a prebiehajú zotavovacie funkcie.

Meditačných techník je v súčasnosti naozaj veľa a výber tej vhodnej je vždy individuálny. Ideálne je vhodné aplikovať meditáciu každý deň, po dobu minimálne aspoň 10 - 20 minút, pričom je odporúčaná 1 hodina denne. U niektorých jedincov viac-krát denne.

Voľba však závisí na zdravotnom stave jedinca, rozvrhnutí času a samotnej vôli a chuti k meditácii.

Miesto by malo byť tiché pokojné a nemalo by vykazovať rušivé podnety.

 

Je dôležité zatvoriť oči, nadýchnuť sa plynule zhlboka nosom. Vhodné je naučiť sa zapojiť počas dýchania brucho a vykonávať cez brušnú dutinu až hore do pľúc. Hlboký nádych pomaly strieda plynulý výdych cez nos a ústa.

Po chvíľke kontrolovaného dýchania je možné začať pociťovať určité uvoľnenie tela a mysle. Je vhodné zvoliť dýchanie, ktoré je nám prirodzené a nerozptyľuje nás.

 

 

Meditačné techniky:

 Využívané sú rôzne techniky. Ktorú techniku si zvoliť je individuálne.

Pri psychických problémoch je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra, ktorý vám pomôže s hľadaním vhodnej relaxačnej metódy.

Mindfulness meditácia (meditácia plného vedomia)

V tejto meditácii sa jedná o jednoduché spočinutie v prítomnosti a vo vedomom stave. Mindfulness techniku je možné praktizovať aj pri bežných denných činnostiach či prechádzke.

Táto technika nám  pomáha sústrediť sa na prítomný okamih, poradiť si so stavmi úzkosti a ľahšie čeliť každodennému stresu. 

 

Dychová relaxačná meditácia

Pri dychovej meditácii dochádza ku koncentrácii na pomalé a hlboké dýchanie. Nádychy aj výdych sú vedomé a súčasne dochádza k ignorovaniu a vytesňovaniu ostatných myšlienok, ktoré sa nám vkrádajú do mysle.

Pri pravidelnom praktizovaní tejto techniky môžeme dokázať „nemyslieť“ a vypnúť tok myšlienok.

 

Relaxačná technika s mantrou (autogénny tréning)

Autogénny tréning patrí medzi najpoužívanejšie a najrozšírenejšie relaxačné (meditačné) techniky, ktoré sú využívané nielen v psychológii. Pôvodne túto metódu vypracoval psychiater prof. Dr. Johannes Heinrich Schultz.

Cieľom tejto techniky je dosiahnuť svalovú a celkovú fyzickú relaxáciu spoločne s upokojením mysle a psychickým uvoľnením organizmu.  

 

Riadená relaxačná meditácia

Môžeme si individuálne zvoliť jej dĺžku a konkrétny cieľ. Príjemný hlas inštruktora z nahrávky (alebo naživo) nás sprevádza a pomáha nám ponoriť sa do potrebných oblastí mysle a naladiť sa tak na konkrétne myšlienky a pocity.

Cieľom je uvoľnenie celého tela, psychiky a navodenie pocitu upokojenia a spokojnosti po prebudení z meditácie.

 Zdroj: / Meditácia a relaxačné techniky: Aký má význam, výhody a zdravotné účinky? - Zdravoteka.sk /

Meditačných cvičení a techník je veľké množstvo. Je len na každom z nás, ktorá technika nám najviac vyhovuje. Dôležité však je, aby sme v meditácií pokračovali čo najdlhšie. A čo tak po celý náš život? ????

 

Meditácia – cesta ku zdraviu

Koľkokrát sme skúšali meditovať? Možno ani raz. A ak áno, veľa krát sme aj skončili.

Podľa tibetského mnícha Mingyura Rinpoche – ho, meditovať môžeme kedykoľvek a kdekoľvek. Mnoho ľudí si začalo uvedomovať pozitívne efekty meditácie vo svojom živote a preto radi o tom hovoria verejne. Dôsledkom toho je, že bežní ľudia sa začínajú venovať tomuto cvičeniu mysle.

Mnohí skúšajú rôzne spôsoby a metódy, ako sa čo najlepšie ponoriť do seba samého. Nie každému to však ide. Chyba je už v základnom ponímaní meditácie.

Meditácia neznamená nemyslieť na nič.

Každý z nás je individuálny jedinec. To, čo platí na jedného, nemusí platiť aj na ostatných. V skutočnosti neexistuje správna metóda  ako dostať myseľ do stavu ˝beztiaže˝.

Nemusíme sedieť na tichom mieste s prekríženými nohami. Meditovať sa dá kdekoľvek, kedykoľvek a akokoľvek. Napríklad pri chôdzi, varení, plávaní,...

Dôležité je nesnažiť sa pri meditácií blokovať myšlienky, ktoré nám vyplávajú na povrch. Musíme ich nechať plynúť, nech k nám prichádzajú a následne odchádzajú.

Môže sa stať, že náhle dostaneme odpovede na otázky, ktoré nás dlhodobo trápili. Tieto odpovede môžu byť vedomé či nevedomé. V podstate si ich ani nemusíme uvedomiť, len po čase zistíme, že sa v našom živote niečo zmenilo.

Ak ste doteraz nevedeli, či začať s meditáciou alebo to nechať radšej tak, možno ste práve našli odpoveď.

Cesta k uzdraveniu je nájsť si cestu k meditácií.

 

Ak máte čas na dýchanie, máte čas na meditáciu. Pri chôdzi dýchate. Keď stojíte, dýchate. Keď si ľahnete, dýchate. 

Ajahn Amaro

                                                                                                                                                                                         Veronika