Pôst – minulosť vs. súčasnosť

Tí z Vás, ktorí si prečítali článok Fašiangy – Turíce, si už čo to o pôste prečítali. No ani z ďaleka to nie je všetko, čo sa o ňom môžete dozvedieť a hlavne aké pozitívne účinky má pôst na náš organizmus.

Pôst je tradícia stará tisíce rokov.

Záznamy o pôste siahajú do 5. storočia pred našim letopočtom. Antický lekár, menom Hippokrates, tvrdil a bol presvedčený, že prijímať potravu keď sú ľudia chorí je ako živiť chorobu.

Ďalšími vyznávačmi pôstu boli Platón a Aristoteles. No azda najväčším šíriteľom pôstu sa stal Paracelsus. Bol zakladateľom vedného odboru toxikológie a vyhlásil, že „Pôst je najlepší liek z vnútra“.

Taktiež príroda nám ukazuje, aký je pôst dôležitý v prekonaní chorôb. Zvieratá sa počas akýchkoľvek neduhov liečia tak, že sa vyhýbajú príjmu potravy.

V článku Fašiangy – Turíce som Vám spomenula azda najznámejšie obdobie v roku kedy u nás prebieha pôstne obdobie. Aj u moslimov prebieha svätý mesiac Ramadán. Je to presne deviaty mesiac moslimského alebo lunárneho kalendára, pretože v tento mesiac sa podľa islamu zjavil archanjel Gabriel Mohamedovi a poskytol mu niekoľko veršov budúcej svätej knihy islamu – Koránu. Pôst trvá 30 dní a počas tohto obdobia sa moslimovia zriekajú akéhokoľvek jedla a nápojov vrátane vody a žuvačiek od úsvitu do západu slnka. Ďalej sa zriekajú pohlavného styku, mali by byť k sebe úprimní a vyhýbajú sa konfliktom. Pôst je povinný pre všetkých dospelých a zdravých moslimov. Výnimkou sú deti, ktoré si ešte neprešli pubertou, starí alebo chorí ľudia, tehotné ženy, dojčiace matky (dokonca aj ženy, u ktorých práve prebieha menštruácia ) a cestujúci. Ak sa moslim postí, bude mu cťou vstúpiť do raja.

Poďme teda naviazať na vedcov a lekárov z piateho storočia, aké má pôst blahodárne účinky na naše telo a dušu.

V súčasnosti poznáme prerušovanú či klasickú absenciu jedla.

Klasický pôst, ktorý sa hlavne používa z náboženských dôvodov, trvá niekoľko dní.

Prerušovaný pôst tzv. Intermittent fasting (v skratke len Fasting) trvá niekoľko hodín.

Obe metódy majú však jedno spoločné – že medzi pôstami prijímate potravu, ktorá je nutrične bohatá a rôznorodá.

Pozrime sa bližšie na Fasting:

Najskôr je dôležité podotknúť, že prerušovaný pôst nie je diéta. Neurčuje nám čo presne máme jesť.

Jednoducho povedané, je to len jednoduché striedanie 2 fáz – jesť a nejesť.

Začiatky sú vždy ťažšie, hlavne vtedy keď ste zvyknutí jesť každé ráno, no postupne sa vaše telo prispôsobí novým návykom.

 

Metódy Intermittent fastingu:

16/8

To znamená, že 8 hodín je určených na jedlo a potom nasleduje 16 hodín pôstu. Najvhodnejší postup ako začať aplikovať túto metódu je vynechať raňajky a jesť začnete až od 12:00 do 20:00 a potom si dáte 16 hodín pauzu.

 

14/10

Rovnaký princíp ako pri 16/8. Pri tejto metóde môžete začať jesť o 9:00 – 19:00 a pôst začnete držať od 19:00 do 9:00 nasledujúceho dňa.

Táto metóda má pozitívny vplyv na kvalitu spánku, celkovú energiu a dokonca napomáha pri chudnutí.

 

24 hodín – Tzv. Eat – Stop – Eat

Pôst sa drží 24 hodín dva krát do týždňa. Napríklad začnete jesť ráno a skončíte večer. Príkladom takéhoto pôstu je deň normálneho jedenia do večere, kedy po večeri sa začína pôst, ktorý trvá do nasledujúceho dňa, rovnako do večere, kedy začal.

5:2

Táto metóda sa skladá z piatich dní, kedy sa normálne stravujete a z dvoch dní kedy je povolené konzumovať približne 500 až 600 kalórií denne.

 

Pôst každý druhý deň

Pri tejto metóde konzumujete jedlá do 500 kalórií alebo žiadne. Tento systém pôstovania vyzerá tak, že sa postíte každý druhý deň. Zo znamená, že jeden deň normálne prijímate potravu a druhý deň máte pôst.  Táto alternatíva je náročnejšia, preto sa neodporúča začiatočníkom, ale skôr ľuďom s dlhoročnými skúsenosťami.

Warrior Diet

Tento spôsob je založený na 12 – 16 hodinovom pôste. Spropagoval ho Ori Hofmekler, ktorý tvrdí, že telo potrebuje dobrý stres, na ktorý reaguje.

Strava sa výberom potravín podobá na paleo diétu. Počas fázy pôstu môžete jesť ovocie, zeleninu, piť vodu alebo čaj.

Večer nasleduje 4 – hodinová fáza, pri ktorej si môžete dopriať varené jedlo, ktoré pozostáva z ovocia, zeleniny, vajíčok, syrov, kvalitného mäsa alebo rýb.

 

Ako je to s pitím kávy?

Poteším hlavne milovníkov kávy. Počas pôstu to máte dovolené. Avšak nesmie obsahovať cukor ani mlieko. Pitie kávy sa v čase pôstu považuje dokonca za prospešné. Podporuje účinky pôstu tak, že znižuje zápalové faktory, znižuje hladinu cukru v krvi či riziká kardiovaskulárnych ochorení. To ale neznamená, že ju budete piť neustále. Optimálna dávka je 1 -2 šálky denne.

No a poďme na pozitívne účinky prerušovaného pôstu:

  1. Detoxikácia – v čase pôstu, vaše telo premieňa tukové usadeniny na energiu, ktorá uvoľňuje chemikálie z tukových zásob.
  2. Duševné zdravie – vyplavujú sa endorfíny, vďaka čomu budete energickejší.
  3. Účinná chemoterapia – zmena hladín glukózy nalačno sa ukazuje ako prospešná pre účinnosť chemoterapie.
  4. Boj proti obezite – spúšťa pečeňové enzýmy a ničí tuk a cholesterol na esenciálne žlčové kyseliny, ktoré stimulujú metabolizmus a menia prebytočný tuk na teplo.
  5. Zdravé črevá – počas pôstu bunky štiepia namiesto glukózy mastné kyseliny, čo napomáha bunkám regenerovať sa.
  6. Liečba epilepsie - štúdie preukázali pozitívne výsledky z hľadiska frekvencie záchvatov u pacientov s epilepsiou.
  7. Liečenie reumatoidnej artritídy – toto ochorenie spôsobuje zápal ohybných kĺbov, okolitých tkanív a orgánov. Pri správne stanovenej pôstnej alternatíve a pod lekársky dohľadom sa zápaly znižujú. Po pôste sa však odporúča dodržiavať vegetariánsku stravu.
  8. Liečba pankreatitídy – pankreas je veľmi dôležitý orgán, ktorý má dôležitú úlohu, produkovať tráviace šťavy a uvoľňovať hormóny z tela vrátane inzulínu. Keď sa zapáli, vzniká pankreatitída. Okrem intravenózneho kŕmenia a liečby tekutinami bol pôst prijatý ako liečebná stratégia pri akútnej pankreatitíde.
  9. Urýchľuje hojenie – Pôst podporuje proces hojenia v tele. Keď už nemáte v žalúdku prítomné jedlo, vaše telo sa tým pádom nezaoberá trávením, ale začne sa zameriavať na ďalšie životné funkcie, ako je napríklad metabolická aktivita a imunitný systém.
  10. Starostlivosť o pleť – pri pôste sa začne spúšťať proces degradácie nepotrebných buniek. To následne spúšťa produkciu zdravších buniek a tkanív v tele, čo vedie k zdravšej pokožke.
  11. Uvoľňovanie rastových hormónov – nielenže sa zvyšuje produkcia rastových hormónov, ale aj hormónov proti starnutiu.
  12. Chráni vaše srdce – pôst ovplyvňuje reguláciu glukózy a kardiovaskulárne zdravie. Taktiež znižuje krvný tlak, telesnú hmotnosť triglyceridy a zvyšuje citlivosť na inzulín a hladiny HDL (dobrého) cholesterolu.

Z čoho telo čerpá energiu keď sa postíte?

Počas pôstu od posledného jedla telo vstupuje do pokojového režimu až po 7 – 8 hodinách. Telo zvyčajne čerpá energiu z glukózy, ktorá je prítomná v pečeni a svaloch.

Čo tak vedľajšie účinky?

Aj napriek viacerým výhodám, a tých je, musíte uznať, dosť, nie každý sa môže postiť. Neodporúča sa pre tých, ktorí trpia podvýživou, cukrovkou, či chronickými stavmi ako je dna, pokročilá rakovina alebo srdcová arytmia. Taktiež sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám.

Čo ešte môže nastať pri prerušovanom pôste?

Dôležitá vec, na ktorú si musíte dávať pozor, je dodržiavať časové úseky medzi pôstom a jedením. Ak sa stane, že presiahnete časový úsek, teda si ho predĺžite, v čase konzumácie sa môžete začať prejedať. Tým pádom sa už stráca pozitívny efekt pôstu. Ak ešte len začínate s touto metódou, je lepšie, keď si nastavíte prípomienkovač, ktorý vám presne oznámi kedy už môžete začať jesť.

 

Keď si všetko zhrnieme, zistíme, že pôst je starý ako samo ľudstvo. S kľudom môžeme tvrdiť, že ho máme zakódovaný v bunkách. Takže naučiť sa regulovať príjem potravy a zvoliť si tú správnu metódu zdravej "hladovky“ by nemal byť pre nás až taký veľký problém.

Jediný problém tu byť môže a to taký.... Kedy s tým pôstom teda začneme?

Ak ste sa preň už rozhodli, tak vám prajem príjemné a hlavne zdravé pôstovanie...