Fašiangy – Turíce, Veľká Noc príde...

Väčšina z Vás túto pieseň pozná veľmi dobre a Vy už viete, že prichádza čas hojnosti v podobe zabíjačiek, následne čas pôstu a potom dlho očakávané veľkonočné sviatky.

Poďme teda poporiadku.

Fašiangy

Tie nám oznamujú prechod od zimného k jarnému obdobiu.

Je to obdobie kedy končia vianočné sviatky – od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Môžeme povedať, že je to celkom dlhý čas na oslavy, zabíjačky, plesy a zábavy. A čo je také príznačné, sú sprievody v maskách.

Fašiangy sa oslavovali dávno pred príchodom kresťanstva kedy sa naši predkovia snažili privolať jar.

Vrchol alebo ukončenie Fašiangov predstavoval sprievod v maskách. Boli to väčšinou zvieracie masky, ktoré si ľudia na seba navliekali. Strašili deti, štípali ženy, dospelých váľali na zem. Hlavne to bolo o zábave. V krčmách sa potom spievalo, tancovalo a všetko to vyvrcholilo pochovávaním basy – jej motívom je koniec zábav pred prichádzajúcim pôstom.

A presne tieto sprievody inšpirovali terajšie plesy a maškarné bály.

Aké jedlá zdobili stoly počas Fašiangov?

Stoly prekypovali šiškami, fánkami, závinmi, pampúchmi a hlavne zabíjačkovými dobrotami.

A čo znamenajú Turíce?

Turíce sa oslavujú 50 dní po Veľkej Noci.

Je to obdobie svätodušných sviatkov. V tomto období kresťania oslavujú zostúpenie ducha svätého. Keďže pôvodne to bol pohanský sviatok, ľudia ho slávili tak, že stavali máje pred domy kde bola dievčina súca na vydaj. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali za úlohu priťahovať dobré sily a tak ich chrániť pred tými zlými.  Zaužívané bolo tiež práskanie bičom na lúkach a stavali sa turičné vatry. Najznámejšia tradícia však je tzv. otváranie studničiek, ktoré museli byť obradne vyčistené a upravené, aby tak pritiahli dostatok vlahy.

 

Poďme sa pozrieť na pôstne obdobie.

Skončili nám Fašiangy presne na Popolcovú stredu kedy bolo zvykom páliť maňušky. Tento popol sa používal počas bohoslužby. Ním totiž kňaz potieral čelo veriacich.

Kedy a prečo vznikol vlastne pôst?

Ten vznikol v 4. storočí a zaviedla ho cirkev. Chcela tak zamedziť pohanské zvyky našich predkov. Ľudia sa zriekali bohatých jedál, alkoholu zábavy a iných „radovánok“.

V minulosti pôst netrval 40 dní, stačilo na to len 40 hodín. Bola to doba, počas ktorej bolo Ježišove telo v hrobe. Až neskôr sa pôst predĺžil na 40 dní. Je to čas, kedy Ježiš zotrval na púšti a postil sa.

Nakoniec sa predsa len pôstny čas skrátil a v súčasnosti sa postíme len na Veľký piatok a komu to dovolí zdravie môže sa postiť aj na Popolcovú stredu.

A prečo sa teda postíme?

Traduje sa, že pôst nám zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí.

Nuž každý si to môžeme vysvetliť po svojom. Ja som toho názoru, že postiť sa nie je na škodu, no nemusí to byť len na Veľký piatok či Popolcovú stredu. Každý z nás by si mohol odľahčiť svoj organizmus a dopriať si zdravý detox. ( o tom viac v ďalšom článku venovanom výlučne o pôste ).

Ale poďme na pôstne jedlá.

Ľudia si pripravovali pôstne kaše, šťavelovú omáčku s vajíčkom, fazuľovú kašu, kelové závitky a polievky.

Na Popolcovú stredu sa tradične pripravovali šúľance a rezance alebo šošovica na znak hojnosti.

No povedzme si, po toľkých sladkých či slaných dobrotách, ktorými sme sa doslova prejedali počas Fašiangov, že takýto pôst nie je nikomu na škodu.

 

A keď sme sa už vytrápili pri pôste, prejdime na očakávanú Veľkú noc.

Veľkej noci predchádza tzv. pašiový týždeň. Je to rozprávanie o živote a utrpení Ježiša Krista.

Ako prvá prichádza Kvetná nedeľa – je to pripomienka Ježišovho príchodu do Jeruzalema. V tento deň sa svätia bahniatka, domácnosti sa vymetajú zelenými ratolesťami.

Nasleduje Modrý pondelok – zdobia sa kostoly modrou látkou a je to deň odpočinku.

Šedivý utorok – upratujú sa obydlia, vymetajú sa pavučiny.

Popolcová (škaredá) streda – pripomína, že Judáš zradil Ježiša Krista. V tento deň sa aj pečú Judášovia a jedia sa na ďalší deň ráno. Čistia sa komíny a opaľujú polienka, z ktorých sa vyrábajú krížiky.

Zelený štvrtok – je to deň poslednej večere Pána. Zvonia kostolné zvony. A tradične sa konzumujú zelené pokrmy ako je špenát alebo zelenina.

Veľký piatok – deň kedy bol Ježiš ukrižovaný na kríži. V tento deň sa zahajuje prísny pôst. Nemôže sa prať bielizeň, predávať ani nič požičiavať. A dokonca ani nikomu nič darovať.

Biela sobota – svätenie ohňa, rozsvecovanie veľkonočnej sviece. Koniec pôstu. Vymetanie domu novou metlou. A hlavne v každej domácnosti rozvoniava veľkonočná baba – pečka a zo sladkých jedál tradičný mazanec.

Veľkonočná nedeľa – oslavuje sa vzkriesenie Ježiša Krista a jeho nanebovstúpenie. Svätia sa veľkonočné pokrmy. Na stole nemôže chýbať veľkonočný baránok. V minulosti sa konzumovalo baranie mäso.

A máme tu Veľkonočný pondelok – a tu už nastupujú chlapci a chlapi s upletenými korbáčmi, ktorými vyobšívajú dievčence a poriadne popolievajú ba dokonca aj do potoka hodia ak majú nejaký po ruke.

A ako symbol Veľkej Noci je zdobenie kraslíc a pletenie korbáčov.

Myslím, že nepoznáme domácnosť, v ktorej nenájdeme aspoň jedno ozdobené vajíčko.

Kraslice boli oddávna považované za symbol zrodenia, plodnosti, úrody a nového života.

Už v praveku sa zdobili škrupiny a vajcia sa vkladali do hrobov zomrelých.

Farbenie vajíčok červenou farbou sa vykonávalo už v starovekom Egypte a Perzii. Neskôr sa tento zvyk rozšíril aj medzi ostatné národy.

Pravé korbáče sa výlučne vyrábajú ručne z vŕbového prútia.

A preto na Veľkonočný pondelok chlapci vyrážajú koledovať, obchádzajú domy a šibú dievčatá, aby boli zdravé, usilovné a veselé po celý rok.

Počas koledovania a šibania dievčence chlapcom rozdávajú zdobené kraslice a korbáče vyzdobia farebnými stuhami.

 

Fašiangy, Pôst, Veľká Noc a Turíce sa u nás tradujú od nepamäti a  bolo by veľmi smutné keby sa takéto krásne tradície vytratili z našich príbytkov. Preto je veľmi dôležité, aby sme si tieto zvyky uchovávali a predávali ich našim deťom.

 

Nechajte sa inšpirovať chutnými a hlavne zdravými receptami na Veľkonočné sviatky či pôst, ktoré nájdete v rubrike – Recepty.

https://www.nutrizona.sk/recepty/proteinove-lievance-s-matchou/

 https://www.nutrizona.sk/recepty/syrovo-spenatova-pizza/

https://www.nutrizona.sk/recepty/brokolicovy-krem-len-z-dvoch-surovin/

https://www.nutrizona.sk/recepty/nizkosacharidovy-spenatovy-sendvic/

https://www.nutrizona.sk/recepty/matcha-zakusok/

https://www.nutrizona.sk/recepty/zdrave--rychle-ranajky/

https://www.nutrizona.sk/recepty/cuketovo-syrove-low-carb-placky/

https://www.nutrizona.sk/recepty/fit-spenatove-cestoviny/

https://www.nutrizona.sk/recepty/matcha-dezert/

 

Prajem Vám výživnú Veľkú noc.

 

                                              Veronika